Malé veterné turbínky

Autor: Ernest Ježík | 7.1.2018 o 12:28 | Karma článku: 5,98 | Prečítané:  2186x

K tomuto článku ma inšpirovali niektoré príspevky do diskusie v článku „Veterné turbíny“. Ak je informovanosť či technická odborná zdatnosť o tých veľkých „megawattových“ strojoch biedna, tak u týchto malých je to ešte horšie. 

Čím menší zdá sa byť tým jednoduchší. Podľa normy EN61400 sa za malé veterné turbíny považujú stroje so zametanou plochou do 200 m2,  ja sa tu budem venovať ešte menším, s výkonom v kW a plochou do 40 m2, ktoré nazývam mikrozdroje. Mali by slúžiť pre podporu domácej spotreby, ako doplnkový zdroj pre fotovoltaické systémy či ako jediný zdroj energie v izolovaných miestach bez rozvodnej siete. Nazývajú sa tiež „domáce veterné turbíny“. V zásade ich delíme na vrtuľové stroje s horizontálnou osou (HAWT) a na stroje s vertikálnou osou (VAWT), takzvané vertikálne rotory.

VIETOR

Turbínky týchto veľkostí sa inštalujú v prízemnej vrstve atmosféry vo výške cca 10 (±) metrov. V tejto výške je priemerná rýchlosť vetra na Trnavskej tabuli a Nitrianskej pahorkatine 3,5 až 4 m/s, v Podunajskej nížine 3 až 3,5 m/s, na Východoslovenskej nížine menej ako 3 m/s. V horských oblastiach v uzatvorených dolinách sú podmienky pre inštaláciu takýchto turbíniek podlimitné.

PSEUDOMOTÍVY ako SEBESTAČNOSŤ  či  SAMOSTATNOSŤ

Dôvody na zaobstaranie malej veternej turbíny (aj solárnych panelov) sú rozmanité, ekonomika v zmysle vytvorenia zisku pri tom obyčajne hrá druhoradú úlohu. Jednoduchými a uveriteľnými motívmi je snaha o poznanie, technickú sebarealizáciu či kutilstvo a tiež prípad, keď veterná turbínka poslúži ako zdroj energie kryjúci obmedzenú spotrebu v mieste kde nie je verejná sieť. Finančne vyjadrená zisková ekonomika je iba nereálne zbožné prianie.

Tu sa dostávame k pseudomotívom typu „dosiahnutie nezávislosti“ či „sebestačnosti“ s cieľom odpojiť sa od siete, aby som zvýraznil aspoň tie najväčšie perly, ktoré som zachytil v internetových diskusiách či ponukách pokútnych obchodníkov.

Sebestačnosť aj nezávislosť od verejnej siete sa samozrejme dá dosiahnuť vlastnými zdrojmi, vždy a bez výnimky je to však v porovnaní so sieťou finančne ťažko stratový podnik, návratnosť investícií je za horizontom životnosti zariadení a často aj za horizontom životnosti investora. Zaplatiť za vlastnú energiu troj až päťnásobok oproti nákupu od rozvodných závodov každého skôr či neskôr presvedčí o prehnaných ambíciách či chybnom rozhodnutí. Tí, čo sa do takýchto aktivít nechajú zatiahnuť svoj omyl málokedy priznajú a fundamentalisticky svoj rozhodnutie obhajujú.

Zdôvodňovanie takýchto aktivít má svoju genézu. Najprv je to snaha o energetickú samostatnosť. Po zistení že je to drahé, podstatne drahšie ako zo siete a spotrebiteľsky nekomfortné sa prejde do druhej fázy obhajoby a to ako „energetická nezávislosť“. Tu sa ekonomika relativizuje na „nezávislosť niečo stojí“, aspoň ako ma presviedčal ma jeden diskutér na internete. Súhlasím, ale tu nejde o nezávislosť, skôr o nahradenie jedného zdroja druhým. Pričom z rozvodnej siete dostanem elektrickú energiu pohotovo a kedykoľvek a v potrebnom rozsahu výkonov od 10 kW pre pohon cirkulárky po pár wattov na nabíjanie mobilu. „Nezávislý“ zdroj zložený z fotovoltických panelov a veternej turbínky produkuje energiu nezávisle od potrieb, dodávka „prebytkov“ do verejnej siete už tú nezávislosť značne spochybňuje a použitie drahých akumulátorov už aj tak predraženú investíciu posiela do ďalších strát.

Lenže ani závislosti na alkohole sa nezbavíme tak, že prestaneme chodiť do krčmy a začneme si páliť samohonku doma v pivnici, ale v tom že prestaneme piť. V súvislosti s energetickou nezávislosťou by som uznal ako argument azda iba to, že sa zriekneme akýchkoľvek energetických zdrojov, možno by som uznal len oheň na otvorenom ohnisku v jaskyni.

Tu je príklad postupnej degradácie motívov, ako ich postupom času nadšenci vysvetľujú svojmu okoliu (vyčítané z internetových diskusii):

  1. Odpojíme sa od siete a rozvodným závodom ukážeme prostredník (nezávislosť)
  2. Ušetríme za elektriku (ekonomika)
  3. Veď je to moje hobby nech to stojí čo to stojí (jediný úprimný motív)
  4. Už som predrbal peniaze aj oveľa horšie... (po odhalení v krčme)
  5. Inzerát - predám veternú VAWT či HAWT turbínu - dôvod nemám priaznivé veterné podmienky (skutočný inzerát od osoby, ktorá vrtuľu propagovala)
  6. Čo tak brať FVE ako banku. Banku a penzijné poistenie v jednom. Peniaze ktoré teraz vložím do FVE si ďalšie roky postupne beriem vo forme úspor na nákladoch (Skutočný ekonomický zázrak, dokonca dva prínosy z jednej hrste.)

Ochranu životného prostredia či zníženie emisii skleníkových plynov som v tej tabuľke zámerne neuviedol, aj keď sa občas ako argument objavia. Ale asi málokto ich berie vážne. Zameniť pohodlnú závislosť na verejnej sieti za nepohodlnú závislosť na vlastných zdrojoch ako solárne články, veterná turbínka prípadne ešte aj plynová bomba, motorový agregát aj uhlie z obchodu  plus akumulátory, meniče, zvláštne rozvody atď. je nezmysel. Akurát sa jedna závislosť nahrádza druhou. Ak niekomu takáto predražená energia a neustále starosti okolo takýchto záležitosti stoja za to je jeho vec. Ale rozumný človek do toho asi nepôjde.

STROJE

Predstavme si príklad malej veternej turbínky s menovitým výkonom 1000 Watt a priemerom vrtule 3 metre- plocha 7m2. Predstavujem ju ako vzor, mala by  byť vysoko efektívna s účinnosťou okolo 40% (Betzov limit, ktorý sa nedá prekročiť je 59,26%) , spoľahlivá a bezpečná. Cena samotného stroja bez príslušenstva by mohla byť 2000 € (optimista) plus príslušenstvo (stožiar, akumulátory, menič apod.) ďalších minimálne 1000€. Ale to ani zďaleka nie je prípad turbíniek, ktoré nájdeme na internete.

Pri hľadaní vhodnej turbínky na internete sa na prvý pohľad môže zdať, že ponuka je nepreberná a každý si tam nájde svoje a za cenu, ktorá vyráža dych a hovorí „..no nekúp to!“ Trh je to však len virtuálny a aj keď sa zdá že turbínky vyrába každý druhý Číňan tak nájsť medzi nimi niečo poriadne sa prakticky nedá.

Pôvodne to začalo, keď americká firma „Southwest windpower“ začala svoje turbínky „Air Breeze“ vyrábať v Číne. Behom krátkeho času sa objavili jej kópie a neskôr už Číňania kopírovali jeden od druhého.

Všetky čínske stroje bez výnimky majú v katalógoch vymyslené údaje, ktoré niekedy prekračujú aj teoretické maximá. Ak sú aj (polo)funkčné tak dosahujú spravidla menej ako polovičné výkony či výnosy než deklarujú, ich bezpečnostná výbava je nedostatočná a spoľahlivosť pochybná. Po nejakej aerodynamike ani chýru, aspoň ten list vrtule  čo som držal v ruke o tom svedčil a ostatné z internetu sa naňho podobajú ako menšie vajce väčšiemu. Ale možno Číňania tie nové princípy o ktorých bude reč v ďalšom už odhalili a aplikujú ich, ale bez úspechu...

Ak teda eliminujeme všetky čínske „šmejdy“, tak nám toho veľa neostane. A to čo by sa do našich podmienok ako-tak hodilo tiež nehýri certifikátmi. Zostáva domáca výroba, ale to zas nie je len také jednoduché ani práve najlacnejšie.

Vzorová turbínka 1 kW ktorú som predstavil  v úvode má merné zaťaženie na jednotku plochy cca 143 W/m2, čo je pre stroj do slabých podmienok hodnota na hornej hranici. Pre tie najslabšie podmienky by turbínka s menovitým výkonom 1 kW mala mať priemer vrtule aspoň 3,5 až 4 metre.

Číňania a s nimi prepojení díleri využívajú fakt, že zákazníci si menovitý výkon turbínky spájajú s výrobou bez ohľadu na „zametanú plochu“, teda plochu kružnice ktorú opisuje koniec listu vrtule.

A práve táto plocha je rozhodujúca pre výrobu energie! Je to akoby rúra o priemere vrtule, cez ktorý prúdi pohonná látka (vzduch) a vrtuľa ho z nej zberá. Výkon generátora je optimalizovaný  podľa vrtule tak, aby v oblasti „užitočného“ vetra v rozmedzí okamžitých rýchlostí 4 až 10-12 m/s mala sústava čo najvyššiu účinnosť. V tejto oblasti nesmie byť hrubý výkon generátora vyšší ako príkon od vrtule v žiadnom bode krivky príkonu. (poznám ale aj teórie z alternatívnej fyziky že to má byť naopak, ale to je iná téma). Takže čínska turbínka s menovitým výkonom 2kW a vrtuľou o priemere 2,5 metra tam neprekvapí. Tá by možno pracovala pri rýchlostiach vetra nad 12 m/s. Rýchlosti vetra nad 12 m/s sa ale v roku vyskytujú len pár dní a malé turbínky pri ich prekročení už treba začať chrániť pred preťažením, výroba je pri takých vetroch pre ročný sumár zanedbateľná, prednosť má bezpečnosť stroja aj okolia.

V katalógoch sa niekedy vyskytuje údaj o rýchlosti vetra, obyčajne je to okolo 2 m/s, kedy stroj začne dodávať elektrinu. Je to čistá somarina, pri takej rýchlosti je príkon na vrtuľu len pár watt a tá nemá šancu sa ani točiť, natož  niečo vyrábať.

Posledný údaj o rýchlosti vetra 60 m/s, ktorú v propagačných materiáloch udávajú výrobcovi aj ambiciózni díleri a ktorú je stroj (vraj)schopný bez vonkajšieho zásahu prežiť je už z ríše scifi.  216 km/hod je viac ako uragán s devastačnými účinkami. Predstava keď už v celej dedine nie je ani jedná strecha ani strom a pomaly sa za obzor poberajú aj domy, akurát tá malá čínska turbínka tam ešte hrdo stojí a odoláva je k smiechu (pozri ďalej). Alebo k plači nad tým, ako sa k zákazníkom stavajú výrobcovia a hlavne díleri všade včítane Slovenska. Tovaroznalci na pohľadanie.

HAWT kontra VAWT

Horizontálne turbíny (vrtuľové typy HAWT) sú už viac ako storočie odskúšané a dnes tvoria rozhodujúcu väčšinu inštalácii všetkých veľkostí. V prípade vertikálnych strojov, ktoré zo samotnej fyzikálnej podstaty majú asi o 20-25% nižšiu účinnosť je to opak. Číňania ich tiež niekoľko ponúkajú, ale je to skôr kuriozita či technická hračka ako niečo užitočné.

Argumenty ktoré priaznivci tejto koncepcie ponúkajú sú väčšinou účelovo prikrášlené až nezmyselné. Pripájam jeden príklad prezentácie takýchto „argumentov“. Boli vytvorené na podporu predaja vertikálnych typov, ktorý sa plánoval vo veľkom štýle ešte v dobe, keď ich vývoj bol len v predprototypovom štádiu a nakoniec celkom stroskotal. Tu ich komentujem riadok po riadku:

VAWT sú tiché

  • Ani HAWT toho veľa nenahovoria. Obecne povedané oba typy správne navrhnuté sú tiché

Sú nezávislé na smere vetra  

-         HAWT riešia problematiku jednoduchými prostriedkami, ktoré sa zároveň uplatňujú pri bezpečnostnej výbave strojov

Sú odolnejšie voči silnému vetru a turbulenciám

-         Aj HAWT

Na rozbeh potrebujú slabší vietor

-        Skôr naopak

Postačuje menšia výška nad terénom

-       rýchlosť vetra rastie s výškou nad terénom, teda výška je prínosom pre akýkoľvek typ

Niektoré typy sú konštrukčne jednoduchšie

-        Ak sa myslí technická náročnosť konštrukcie tak je to jedno, obidva typy sú rovnako konštrukčne náročné

Nevrhajú stroboskopický tieň

-        ako ktoré

Nezabíjajú vtáky

  • Pojednané v ďalšom

Nebudem to hlbšie rozoberať, len som nikde nenašiel prečo by mali byť z týchto titulov lepšie či výhodnejšie ako vrtuľové. Alebo ináč, ak tie vertikálne chcú s vrtuľovými súťažiť a majú také priepastné výhody tak kde sú?

EKONOMIKA

Ak sa v prípade malých turbíniek dá hovoriť o nejakej ekonomike tak len vo veľkých úvodzovkách. Predstavme si príklad malej veternej turbínky s menovitým výkonom 1000 W z úvodu. Pri inštalácii na Slovensku v lokalitách ktoré som spomenul v úvode je schopná ročne vyprodukovať od 0,75 do 1,5 MWh. Produkcia je však len tá najjednoduchšia stránka, dôležitá je efektivita spotreby. Tá ma svoje náklady a straty. Ale nech, dajme tomu že spotrebujeme všetko. Domácnosť tak ušetrí zhruba 10-20% ročnej spotreby. Úspora vyjadrená v € bude ročne od 65 do 130 €. Pýtate sa prečo tak málo keď za MWh platíme cca 150 €/MWH ? Lebo cena elektriny samotnej vo faktúre predstavuje len cca 45 €/MWh, ostatné sú fixné položky jednak za distribúciu a jednak za podporu Čičmanca v Novákoch, vybraných vlastníkov solárnych parkov či sanácia historického dedičstva likvidácie jadrových elektrární. Fixná čiastka sa síce so znižujúcou spotrebou elektriny tiež znižuje, ale aj pri úspore 50% elektriny (napr. v spolupráci s fotovoltaikou) bude ročná úspora pod 100 €/MWh.

A ešte jeden dôležitý moment- v našich podmienkach veterná turbínka vyrobí cca tri štvrtiny produkcie v chladných mesiacoch od novembra do marca. A počas tej najväčšej zimy, teda v januári a februári, keď cez územie prechádzajú výrazné frontálne poruchy sa môže stať, že v priebehu jedného dňa bude napríklad tá vzorová 1 kW turbínka bežať na plný výkon tak, že za 24 hodín vyprodukuje 25 kWh- kam s tým výkonom? Je to síce možné poslať niekam do kúrenia či teplej vody, ale to vyžaduje dodatočné technické prostriedky a teda aj zvýšené financie. A ekonomika, už aj tak biedna sa môže len zhoršiť. A v týchto mesiacoch bývajú aj dlhé obdobia inverzie, kedy sa v nížinách aj dva týždne nepohne ani lístok a na dôvažok je stále pod mrakom. Vtedy to s tým vztýčeným ukazovákom je len zbožné prianie, bez siete sa to neobíde. Alebo nech sa páči s motorgenerátorom by to možno išlo. Len tá cena...

Na nejaké priame dodávky do siete a predaj elektriny môžeme rovno zabudnúť. Rozvodné závody tam necertifikovanú turbínu nedovolia pripojiť a aj  iné predpisy to jednoducho vylučujú.

Teda návratnosť pri nákladoch okolo 3000 € (a viac) môže byť 30 až 55 rokov, čo je prakticky doživotne. A tá „návratnosť“ znamená len toľko, že po dovŕšení tej doby budeme stále ešte len na nule. Také roky sme sa trápili s týmto nestabilným zdrojom, terorizovali  rodinu pre dodržanie novej energetickej disciplíny  a až teraz by sme z neho začali mať zisk! Na obnovu či odpisy sme si nič neukladali a teraz potrebujeme náklady na minimálne GO a v prípade akumulátorov už na tretiu novú sadu. Aj tie spolupracujúce solárne panely zostarli a stratili už štvrtinu účinnosti.

Je to síce len hra s číslami, ale aj pri tých najoptimistickejších predpokladoch to o moc lepšie nebude....

VYNÁLEZY ktoré  NEZMENILI SVET

Vertikálne turbínky môžeme pokojne zaradiť aj do tejto kategórie. Stále sa mi nechce veriť že ak majú také obrovské výhody oproti horizontálnym tak prečo už nie sú na každej streche a v prípade tých veľkých nie sú inštalované v desaťtisícoch namiesto nich.

Lebo opak je pravda. Nie sú o nič menej či viac hlučnejšie, nezabíjajú (resp. zabíjajú) vtáky rovnako ako vrtuľové, v dedine či krajine sú rovnako viditeľné alebo svojou prítomnosťou rovnako obťažujú susedov. Vzhľadom k nižšej účinnosti nijako nevynikajú ani cenovo. Ako výhoda sa predstavuje ich „všesmerovosť“, teda schopnosť prijímať vietor z každého smeru, čo sa ale v porovnaní s horizontálnymi mení na zásadnú bezpečnostnú nevýhodu, lebo nemôžu využiť zmenšenie plochy a teda aj namáhania pri víchrici odklonením zo smeru vetra.  A horizontálne tu orientáciu voči vetru zvládajú bez najmenších problémov pomocou jednoduchého smerového kormidla.

Paradoxne na tému vylepšenia vertikálnych typov existujú desiatky prihlášok patentov či priemyslových vzorov, ktoré okolo rotora navrhujú rôzne usmerňovače či ohýbače prúdenia alebo „zachytávače“ vetra, čím iba zbytočne zvyšujú už aj tak prebytočnú hmotnosť a negujú tú „všesmerovosť“. Takéto prídavné zariadenia pri vertikálnych rotoroch potom vlastne na vzdušný prúd pôsobia ako prekážka, ktorá ho spomaľuje a znižuje aj tak biednu účinnosť strojov.

Jeden sa v diskusii k blogu o atómkach zastrájal, citujem „...aj ja sa venujem novým princípom veterných elektrárni. Tie nove princípy spočívajú na odstraňovaní špatných princípov tých súčasných.“

Neviem na akých špatných princípoch sú založené dnešné horizontálne či vertikálne veterné turbíny, ale ak on vie o nejakých nových bude to celosvetová bomba. Ja som si doteraz myslel že také autority ako Glauert, Žukovskij, Hütter, Juul, Kašpar, Fiľakovský a iní a ich princípy doteraz stačili. Teda mne určite. Ale možno už padol aj Betzov limit či Reynoldsovo číslo a my si tu len tak sedíme !!

OSVEDČENIE O ZHODE

Označenie CE (z franc. Conformité Européenne) vyjadruje, že výrobok spĺňa technické požiadavky stanovené vo všetkých nariadeniach vlády, ktoré sa na neho vzťahujú a ktoré toto označenie stanovujú alebo umožňujú, a že bol pri posúdení jeho zhody dodržaný stanovený postup.

Všetky výrobky a hlavne tie čo majú niečo spoločné s elektrikou musia mať takéto osvedčenie ešte pred uvedením na trh !!!

Treba byť opatrný pri kontrole CE loga keďže logo má špecifický design. Originál CE logo má medzeru o šírke nedokončeného pretínajúceho prstenca. Falošné CE logá nemajú medzeru medzi jednotlivými znakmi a zvyčajne sú nimi označované niektoré čínske výrobky ako "China Export" čo však nie je "Conformity Mark" čiže certifikát o zhode. Pozri napr. https://blog.asiaqualityfocus.com/official-ce-logo-and-fake-laboratory-ce-certificate/

A to neznamená že stačí ak výrobky majú niekde na štítku nakreslené logo CE. Podstatou osvedčenia je protokol o certifikácii, ktorý presne uvádza rozsah zhôd vo vzťahu k výkonom, technickým a bezpečnostným normám či oprávnenia autorít, ktoré osvedčenie vydali s adresnými informáciami slúžiacimi k overeniu.

Z doteraz mne známych prípadov, keď sa majitelia pochybných a väčšinou nefunkčných čínskych veterných turbíniek snažili ich aspoň nejako dať do prevádzky ani jeden sa pri kúpe o nejaké CE nezaujímal. Jeden predajca zareagoval ako že „...nemám, ale budem mať!“.

Pritom takéto osvedčenie je na strane kupujúceho, malo by ho chrániť pred nekalými praktikami a je nenahraditeľným dokumentom pri stavebnom konaní alebo pri likvidácii poistnej udalosti.

JEDEN ZA VŠETKY

Typický príklad VAWT s údajmi vyveštenými zo sklenej gule, pozri:

http://www.solariss.sk/Vertikalna-veterna-turbina-500w-12-24v-d305.htm

Nevšímajte si pravopisu, možno to prekladal Google Translator z čínštiny.

Názov

„Nova vertikalná turbina H rotor u nas v predaji s vykonom 500w a s piatimi listami.“

Vyhoda 5 listov je:

  • Počet listov sa optimalizuje podľa generátora a rýchlobežnosti stroja, tu by stačili aj tri listy, na rozbehu a výkone sa pri správne navrhnutej turbínke vyšší počet listov pozitívne neprejaví, skôr naopak.

Start veternej uz pri rychlosti vetra 1.3 m

  •  Príkon pri tej rýchlosti vetra je 2 (slovom dva ) watty, kedy sa ani tráva neohýba.

Priemer vrtule: cca 1200mm vyska listov 1400mm velkost 20mm

  • Zametaná plocha 1,68 m2, pre VAWT sa počíta trochu ináč ako pre HAWT, ale nech ! Čo je to tá „velkost“ nie je známe.

Menovitý výkon: 500 W  max 530W pri 12m-s

  • Leda tak 200 Watt (ak by riadne fungovala), pričom merné zaťaženie 300 Watt/m2 je asi trikrát vyššie ako by sa patrilo. A podľa normy sa menovitý výkon udáva pri rýchlosti vetra 11 m/s

Pocet listov 10ks

  • Tak 5 alebo 10 ?

Max. rýchlosť vetra: cca 45 m/s

  • Rýchlosť vetra je vtedy 162 km/hod a príkon je už viac ako 90kW. Okolité strechy aj turbína so stožiarom už miznú za obzorom.

Len na objednavku do 14 dni a platby vopred.

  • už vidím tu frontu zákazníkov

NÁVRATNOSŤ

VAWT turbína tejto konštrukcie a veľkosti vyrobí v dobrom mieste (okolie Trnavy) na stožiari vysokom desať metrov asi 100-150 kWh ročne (optimista), teda vyjadrené v peniazoch ročne zarobí v hrubom asi 8 až 12 €. Za tieto peniaze sa ani neoplatí  zliezť z pece. A musel by to byť skutočne dobre fungujúci stroj, na čo tento vzhľadom k nevhodnému asymetrickému profilu a piatimi listami vôbec nevypadá. Investícia pre „investora“ pri cene stroja 800 € (zlacnel z 1500 €, stožiar a príslušenstvo nepočítam) by sa „vrátila“ za 100 až 67 (jednosto až šesťdesiat sedem rokov) rokov. Nuž, tu musí znieť to známe „...no nekúp to“!

Podobnú a možno je to tá istá ponúkajú číňania za 150 USD, to si teda ten náš priekupník svoju maržu skutočne dobre naplánoval. Pozri

https://www.alibaba.com/product-detail/Vertical-axis-wind-turbine-design-H_60701267236.html?spm=a2700.7724838.2017115.530.694b4bc8hQO5Gl&s=p

Ani stopy po certifikátoch či osvedčení CE či nejakej výkonovej krivke vyhotovenej na základe testov v autorizovanej skúšobni. Chýba akákoľvek bezpečnostná výbava.  Podľa STN EN 61400-2 -„Bezpečnosť malých veterných turbín“ tieto majú mať dva nezávislé systémy ochrany pred preťažením.

A zavesenie krídiel je  tým najhorším možným zo všetkého. Prežije tak dva-tri dni pri strednom vetre.

FLÓRA A FAUNA

Vplyv na flóru má hádam len zastavaná plocha stožiara, ktorá pri týchto veľkostiach nestojí za reč. V prípade stožiarov upevnených lanami je záber priestoru zdanlivo veľký, ale pôda medzi kotvami a stožiarom sa dá obrábať. V záhrade za domom či v záhradkárskej kolónii by inštalácia stožiara s turbínkou nemala spôsobiť nejaké povšimnutia hodné obmedzenie pestovateľskej plochy.

V súvislosti s malými veternými turbínami sa v minulosti upozorňovalo najmä na  nebezpečenstvo hroziace vtákom v ich okolí. No pravdepodobnosť, že sa malé veterné turbíny stanú dôvodom úrazu vtáctva je skutočne mizivá. Dúfam, že už je za nami doba, kedy boli veterné turbínky predstavované ako nejaké hrôzostrašné mixéry, za ktorými zostávali chuchvalce z krvavého peria vtákov z celého okolia. Isto, násilná smrť každého živého tvora je negatívna udalosť, ale čo sa dá robiť. Vplyvom dopravnej činnosti zomierajú aj ľudia pri dopravných nehodách, vtáci vplyvom dopravy zomierajú podobne a pri kolíziách s elektrickým vedením je úmrtnosť vtáctva v porovnaní s inými príčinami extrémne vysoká aj napriek technickým opatreniam na jej zníženie.

A čo sa týka poľovníkov a ich odporu k veterným turbínkam? Isto sú to len výnimky, ktoré si krátia voľné chvíle alebo vybíjajú nejaké frustrácie streľbou na takéto (pre nich lákavé) ciele. Ja som z listov svojich turbíniek vyberal broky už dvakrát. Určite to nebola náhoda.

VIZUÁLNE  DOPADY

Malé veterné turbíny nespôsobujú v podstate žiadnu zmenu širšieho vizuálu krajiny a neobmedzujú výhľad na záujmové oblasti. Skôr by mohli predstavovať  narušenie výhľadu v tesnom susedstve.  Dotknutí susedia by sa mohli a podľa mňa aj oprávnene cítiť vyrušovaní či dokonca ohrozovaní  rotujúcim a kmitajúcimi elementmi pred ich oknami.  Na svoje pocity a obavy určite upozornia stavebný úrad.

STAVEBNÉ KONANIE – LEGALIZÁCIA

Veternú turbínku nemožno inštalovať len tak podľa vlastnej ľubovôle. Je to dynamicky sa točiaci stroj ktorý má deštruktívne sily, v niektorých prípadoch môže byť hlučný alebo v môže ľuďoch vyvolávať oprávnené pocity ohrozenia či vizuálneho obťažovania. Certifikáty bezpečnosti a povoľujúce konania, ktoré by mali zabezpečiť minimalizáciu všetkých nežiaducich či škodlivých vplyvov sú preto aj v tomto prípade nezastupiteľné, aj keď by sa na prvý pohľad vzhľadom k zdanlivej „miniatúrnosti“ zariadení mohlo zadať. 

Ak by sa nám nejakým zázrakom podarilo získať turbínku, ktorá má potrebné certifikáty tak nás čaká ďalšia rada problémov. Ktorýkoľvek stavebný úrad nebude mať o takejto problematike ani šajnu a tak sa vydá (pre nich) najjednoduchšou cestou. Teda zavalí vás požiadavkami na všetky možné inštitúcie ktoré im prídu na um a obyčajne sa vyžadujú  v stavebnom konaní spoliehajúc sa, že vás hneď v prvom kole zastavia miestne orgány životného prostredia.

Určite dôjde veľa pripomienok od susedov či miestnych spolkov, najmä poľovníci budú hyperaktívni a stanú sa z nich aspoň na chvíľu ochranári. Pripomienky susedov môžu byť aj objektívne, závisť a pravidlo o zdochnutej koze nebudú vždy to hlavné.

Obyvatelia vidieka majú trochu iný štýl života ako nejakí technickí nadšenci či chatári a chalupári z miest, ktorí sa na ich dedinu prisťahovali len prednedávnom a už si to u nich chcú prerobiť na svoj obraz, česť výnimkám. Postaviť niekomu pred okná bláznivo sa točiacu vrtuľku, v niektorých (hlavne necertifikovaných) prípadoch poriadne hlučnú a otravnú, pripadne aktivujúcu ich fóbiu z rotujúcich predmetov sa jednoducho len tak nedá. Už len samotná bezpečnosť stožiara či iného „podstavca“ pre vrtuľku je náročná technická úloha, kde sa to bez kvalifikovaného návrhu a statického odborného posudku nezaobíde. Prinajmenšom v zastavanom strede obce je legálne umiestnené vrtuľky nevhodné až nemožné. Niekde na záhrade na okraji dediny to už môže byť jednoduchšie, no nie o moc.

METODICKÉ USMERNENIE MVRR  SR

V prípade, že stavba malej domovej veternej elektrárne spĺňa požiadavky uvedené v § 139b  písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, t.j. zastavaná plocha stavby nepresahuje 300 m2 a výška stavby nepresahuje 15 m, možno takúto stavbu zaradiť medzi jednoduché stavby, na ktoré sa vzťahuje zjednodušený postup povoľovania, t.j. ohlásenie. Umiestnenie stavby vyhodnotí stavebný úrad v súčinnosti s dotknutými orgánmi štátnej správy v územnom konaní a povolí rozhodnutím o umiestnení stavby v intenciách § 39a ods. 5 stavebného zákona, pričom stavebný úrad môže v rozhodnutí o umiestnení stavby určiť, že na uskutočnenie stavby postačí ohlásenie v intenciách § 55 ods. 2 stavebného zákona; uvedený zjednodušený postup umožňuje realizovať takúto stavbu na základe ohlásenia stavebnému úradu po predchádzajúcom právoplatnom rozhodnutí o jej umiestnení v spojenom územnom konaní so stavebným konaním podľa § 39a ods. 4 stavebného zákona a vydá rozhodnutie o povolení stavby (stavebné povolenie).

Pokiaľ stavebník podá na stavebný úrad návrh na povolenie novostavby rodinného domu zároveň s malou domovou veternou elektrárňou, stavebný úrad povolí obidve stavby vyššie uvedenými postupmi spolu v jednom konaní a jedným rozhodnutím.

Nakoniec teda ani absolvovanie kompletného stavebného konania nie je nič neprekonateľné (?), zostáva len na úvahe či sa to oplatí a aké budú (finančné  a osobné) obete. Na Slovensku nepoznám žiadnu legálne namontovanú vrtuľku a ak by sa nejaká aj objavila bude ešte dlho výnimkou. Nelegálne inštalácie ak nie sú príliš na očiach môžu chvíľu vydržať, ale ak si niekto na vás dá záležať tak likvidácia zariadenia či mastná pokuta je veľmi pravdepodobná V žiadnom prípade pre stavebné konanie či posudzovanie vplyvov na životné prostredie nebudú stačiť pochybné údaje od nekvalifikovaných dílerov či aktívnych oprávnených montérov. 

V prípade amatérskych výrobkov a ich inštalácie sa o nejakú legalizáciu netreba ani začať usilovať. Pokiaľ bude turbínka umiestnená na samote nikde za humnami, asi nebude nikomu vadiť. Ale radšej by som to miesto nejako moc nepropagoval ...

Kolaudácia (ale to poriadne predbieham), hlavne získanie všetkých posudkov bude poriadne drahá záležitosť. Hlavne preto že to najhoršie nás ešte len čaká, čítaj ďalej.

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Inštalácia malých veterných agregátov podlieha schvaľovaniu kde sa posudzuje hlavne ich vplyv na životné prostredie ako napríklad hlukové emisie či bezpečnosť voči majetku a osobám v ich okolí a neviem čo ešte, rozhodne to neznamená že ich niekto, napríklad miestny úrad povolí pre každého, kto tam príde s nejakou smernicou (resp. fľašou) v ruke.

Jednoducho si neviem predstaviť, že nejaký starosta povolí stavbu a prevádzku veterných turbíniek uprostred zastavaných oblastí (dokonca na každej streche) len tak po známosti. Určite sa bude zaujímať aj o stanoviská všetkých možných dotknutých inštitúcii, hlavne o stanoviská od príslušného oboru životného prostredia.

EIA

Pri posudzovaní vplyvov na ŽP podľa zákona č.24/2005 Z. z. (tzv. proces EIA) všetky veterné turbíny podliehajú úplnému procesu EIA bez výnimky čo do veľkosti alebo inštalovaného výkonu, čo by v podstate inštaláciu mikrozdrojov predražilo až znemožnilo. Bez zmeny zákona vo forme stanovenia limitu pre malé veterné zariadenia napríklad so zametanou plochou do 200 m2  (limit podľa normy STN EN 61 400-2) potom v tomto bode môžeme jednoducho skončiť. Pre mikrozdroje  do 10 kW by preto tento limit mohol byť stanovený na zametanú plochu cca 40 m2 , čo by vyhovovalo malým veterným turbínam. Výška stožiara by mohla byť obmedzená na 15-20 metrov, aby sa dali dosiahnuť priaznivejšie ekonomické parametre. Týmto by sa limity pre mikrozdroje dostali do súladu aj s metodickým usmernením MVRR SR vo veci povolenia stavby malej domovej veternej elektrárne, kedy pri celkovej výške do 15 metrov možno takúto stavbu zaradiť medzi jednoduché stavby, na ktoré sa vzťahuje zjednodušený postup povoľovania, t.j. umiestnenie stavby vyhodnotí stavebný úrad v súčinnosti s dotknutými orgánmi štátnej správy.

OCHRANA SPOTREBITEĽA

Veľa reklám a ponúk veterných turbín na internetovom trhu má skôr podstatne viac ako menej znaky nekalých obchodných praktík, klamlivého konania a klamlivého opomenutia v zmysle zákona 250/2007 o ochrane spotrebiteľa.  Pre zjednodušenie tu z niektorých paragrafov priamo citujem, aby ste ich nemuseli hľadať.

- Výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.

- Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k existencii výrobku alebo k povahe výrobku

- Výrobca alebo dovozca je povinný označiť výrobok údajmi, ktoré pravdivo a úplne informujú predávajúceho o vlastnostiach dodaného výrobku.

-  Zobrazenie známky dôveryhodnosti, známky kvality alebo ich ekvivalentu bez získania potrebného povolenia.

-  Tvrdenie, že predávajúci vrátane jeho obchodných praktík alebo výrobok bol schválený, potvrdený alebo povolený orgánom verejnej moci alebo iným subjektom, pričom tomu tak nie je, alebo takéto tvrdenie bez toho, že by výrobok spĺňal podmienky schválenia, potvrdenia alebo povolenia.

-   Výzva na kúpu výrobkov za stanovenú cenu a následné odmietnutie ukázať tovar z reklamy spotrebiteľom.

-Trvanie podmienok iba veľmi obmedzený čas s cieľom vyvolať okamžité rozhodnutie a znemožniť spotrebiteľovi, aby mal dostatočnú príležitosť alebo čas na kvalifikované rozhodnutie.

-   Vyhlásenie alebo iným spôsobom vytvorenie dojmu, že výrobok možno legálne predávať, pričom tomu tak nie je.

Už pri prvom pohľade na tieto výťahy zo zákonov na ochranu spotrebiteľa  možno  povedať, že prakticky všetci naši predajcovia ktorí majú veterné turbíny v ponuke zákon o ochrane spotrebiteľa  hrubo porušujú a sú okamžite zrelí na pokutu...

ZELENÁ DOMÁCNOSTIAM

V roku 2015 začal u nás  program, ktorý mal podporiť domácu produkciu tepla a elektriny z malých obnoviteľných zdrojov včítane malých veterných turbíniek. Pre neprekonateľné administratívne a legislatívne problémy sa hneď na začiatku zistilo, že v tomto prípade to nepôjde. Spýtal som sa vtedy úradníkov z MH, čo teda s tým budú robiť, myslel som tým iniciovanie nejakých krokov pre odblokovanie. Najmä požiadavky, aby aj tá najmenšia veterná turbínka, svojim poňatím prakticky detská hračka v cene pár stovák €  nemusela absolvovať EIU za tisíce. Odpoveď znela že je dosť času, veď program bude bežať až do roku 2018 ! Ten je tu, v programe je zatiaľ k dispozícii len jedna jediná turbínka s výkonom 3 kW, typický čínsky šmejd so všetkým čo k nemu patrí. Ktovie ako a prečo sa tam dostala, ale to je už zase iná problematika. A iniciatíva z MH? To by sme od štátnych úradníkov chceli veľa...

ZHRNUTIE

Malé veterné turbínky sú dnes z hľadiska energetických bilancií úplne marginálne a ani v tej malej „domácej“ energetike toho moc nenarobia. Z technického hľadiska je to jedinečná a pomerne teoreticky aj konštrukčne náročná, ale už zvládnutá problematika, založená na starých, osvedčených princípoch. Uvedomme si, že tieto stroje pracujú vo vonkajšom prostredí a musia odolávať silám, ktoré bývajú aj ničivé. V prípade laických návrhov sa potom často stáva že neprežijú prvú víchricu. 

Ich budúcnosť je v rozvoji elektromobility, rozvoji inteligentných lokálne distribuovaných sietí či v presadení sa obnoviteľných zdrojov aj bez dotácii.  Kapacita solárnych a veterných elektrární dnes celosvetovo prevyšuje kapacitu všetkých atómiek, tých naopak skôr ubúda ako pribúda. Čas atómiek síce ešte môže opäť prísť, ale to už bude elektrina trikrát drahšia ako dnes o čo sa zaslúži dopyt vyvolaný elektro autami, nielen osobnými ale aj nákladnými a distribuovanou výrobou elektriny, ktorá sa bude bez stratových prenosov vyrábať tam, kde sa aj spotrebuje. Jednoducho iný svet kde každý watt bude dobrý a prídu na rad aj vzdychy pamätníkov typu „zlatý benzín“! My už budeme samá kosť, ale naše deti a hlavne vnuci si to užijú naplno...

 

Viac a detailnejšie sa o tejto problematike dozviete v mojej knihe „Malé veterné turbínky“ , pozri

http://www.male-veterne-turbinky.sk/

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Fico je späť, ako prvého vytrestá Kisku

Keď treba zmasakrovať ústavu, vždy sa nájde koalícia ochotných.


Už ste čítali?