Kocka plná rádioaktívneho odpadu

Autor: Ernest Ježík | 11.2.2018 o 11:30 | Karma článku: 4,51 | Prečítané:  1629x

K tomuto článku ma inšpirovalo jedno vyjadrenie z diskusie k „vzdelávacím“ článkom s. Naniáša. Diskutér tvrdí že 

“... uplne vsetok jadrovy odpad, ktory doteraz vyprodukovalo ludstvo, by sa zmestil do kocky z hranou mensou ako 20 metrov. Spravne uskladneny odpad ta nema ako ohrozit, mame mnoho silnejsich prirodnych zdrojov radiacie, ktorych sa nebojis, dokonca aj prirodny jadrovy reaktor. Radioaktivita je v prirode bezna.“

Okrem toho je tam aj ďalšie odvážne tvrdenie, že „...Atomovu elektraren naproti tomu mozme vybudovat hocikde...“, je to odvážne, ale k tomu možno inokedy.

Ak tú kocku o hrane do 20 metrov ktorá na prvý pohľad vypadá nevinne rozdelíme na drobné, tak dostaneme objem 8000 kubických metrov, čo je zhruba stotisíc ton ktoré by sa vošli na cca 100-200 nákladných vlakov. Ak je na svete v prevádzke zhruba 400 jadrových reaktorov tak na naše 4+2 (tie dva sú odstavená V-1) z toho zatiaľ pripadá asi 120 kubických metrov (skôr plus ako mínus). Teda už tu máme jeden nákladný vlak a Mochovce 3-4 to čochvíľa navýšia na dva.

V jednom bloku VVER vznikne ročne asi 14 ton vyhoreného paliva, čo je v podstate ten vysoko rádioaktívny odpad, ročne teda asi 56 ton (V-1 už nepočítam). U nás ten odpad skladovaný v „dočasnom medzisklade“ či ako sa to provizórium na večné časy nazýva, nejaké trvalé uloženie kde by sa odpad zakopal a zabudol nehrozí.

Ak zoberieme do úvahy, že v menšej atómovej bombe je len niekoľko litrov štiepneho materiálu (uran, plutónium) a aké zamorené územie z toho vzniká, tak na katastrofu väčšieho rozsahu tie naše množstvá  bohato stačia.

Som si ale vedomý že palivo je zatiaľ dobre (medzi)uložené a dúfam aj strážené, takže žiadne väčšie územné zamorenie nehrozí aj napriek predpokladu, že teroristi si môžu robiť rôzne chúťky.  A ono s takými aktivitami by sa asi aj ťažko manipulovalo. Skôr je možný predpoklad lokálneho úniku a zamorenia životného prostredia cez kolobeh vody alebo ovzdušie. Zaprisahaní jadrohujeri sa určite ozvú, že všetko je dobre zabezpečené, ale to už tvrdili aj pred Černobyľom či Fukušimou....

Druhá stránka sú náklady na takéto uloženie a ostrahu. Už dnes sú to riadne čiastky ktoré platíme v cenách elektriny, v priebehu rádovo stoviek rokov to ale  budú megačísla, navyše ovplyvňované politickou vôľou a ochotou takúto činnosť financovať a dlhodobo sa jej venovať. A to nehovorím o prognózach vývoja spoločnosti všeobecne...

A neviem si tiež predstaviť ako sa budú informácie o tomto procese skladovania, evidencie a kontroly tradovať a prenášať po desiatky generácii, keď je problém sa dostať k údajom napríklad o elektrárni A-1 spred zhruba 45 rokmi. To by asi mohol zabezpečiť nejaký „mníšsky rád“ alebo niečo na ten spôsob.

Prepočty ktoré tu uvádzam sú samozrejme len približné a orientačné. Nejaké presnejšie ak by boli k dispozícii sa ale o rád sa  líšiť nebudú. Ak sa autor hore zvýrazneného citátu dušuje, že správne uskladnený odpad ma nemôže ohroziť možno má aj pravdu, ale len za predpokladu, že bude fungovať ten predpoklad“ správne uložené“ dlhodobo a so všetkým, čo k tomu patrí. Lebo tak jednoducho a bagatelizujúco to určite nebude.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Gajdoš chce v Bratislave hrob neznámeho vojaka za státisíce eur

Socha komunistu Čulena skončí v sklade.

Dobré ráno

Dobré ráno: Čo znamená, keď to dáte na Matoviča

Ako demokrati hľadali kandidát na prezidenta.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Danko chce bozkávať vence

Na klamstvách spoluprácu založiť nemôžeme.


Už ste čítali?