Bolesť a liek

Autor: Ernest Ježík | 11.11.2019 o 17:13 | (upravené 12.11.2019 o 8:28) Karma článku: 1,06 | Prečítané:  285x

V tomto blogu budem voľne nadväzovať na predošlé články s tematikou „Je to aj v hlave“. Teda na moje skúsenosti so slovenským zdravotníctvom vo vzťahu na vlastné diagnózy a na to, čo nasledovalo.

 Ak si niekto myslí že si vymýšľam má na to plné právo. Ale skôr sa prikláňam k názorom tých čo niečo podobné zažili a vedia, že tie moje príhody nie sú maličkosti a stať sa môže doslova a do písmena čokoľvek.

Niekedy pred polrokom som začal pociťovať na hrudnom koši bolesti, ktoré sa postupne narastali do výrazných, až neznesiteľných, k nim sa pridružilo pálenie a svrbenie nôh a celkový pocit chladu. A neskoršie aj nechutenstvo. Kombinácia na zošalenie, bez tabletky proti bolesti a na spanie ani noc. Natískala sa otázka ako dlho sa dá takto vydržať! A neberte to že som nejaká padavka, prežil som aj horšie krízy.

Prvý lekár čo zastupoval našu obvodnú a vyriešil to zjednodušene. Široko spektrálne antibiotikum „na všetko“ čo sa berie desať dní a voľno predajný sprej s morskou vodou, aby sa mi ľahšie dýchalo. Nezabralo to ani na chvíľu.

Obvodná to začala riešiť „hviezdicovým systémom“ ktorý spočíva v tom že vás vysiela k špecialistom. Vystriedal som ich zo desať,  cez vyšetrenie pankreasu, rontgen pľúc , onkológiu a cez onkológiu následne na celotelový počítač PET. Tam sa na výsledky čakalo štyri týždne, čo malo za následok že každý sa na to spoliehal a čakalo sa.

Bolesti sa ale stupňovali až do štádia neznesiteľnosti a nohy pálili ako v ohni.  Ak sa hovorí že žeravé železo je v pekle zmrzlina tak je na tom čosi pravdy.  Obvodná ma opäť vyslala  na pľúcne, nasledoval ďalší rontgen pľúc a neúčinné antibiotikum. A dobrá rada obrátiť sa na ambulanciu bolesti, o čom som dovtedy nemal tušenia.

V jednu nedeľu sa to už nedalo vydržať, bol som na pokraji síl a tak sme sa vybrali na pohotovosť na nemocničný príjem. Na uvítanie obligátna infúzia bez akéhokoľvek účinku, odber krvi, ďalší rontgen pľúc a po polhodinovom ťukaní do klávesnice neuveriteľný výstup. „Choďte domov, lebo ja neviem čo vám je a na čo vás liečiť ! Lekár bol mladý pazúr a tak mu verím, že skutočne toho moc nevedel. Asi si myslel, že som si chcel z dlhej chvíle len poležať v jeho opatere. Napísať trojstranovú správu na základe jedného odberu a jedného rontgenu je ale výkon čo poviete!

Tu som sa ohradil, že nečakám žiadne zázraky a iba chcem aspoň pomôcť od bolesti, aby som prežil do pondelka. A nasrdený so dosť drsne požiadal sestričku, aby mi odstránila kanilu. Tu mu asi došlo, prerušil svoj monológ a naordinoval mi dve infúzie s utišujúcimi prostriedkami. Napolo oblbnutý som po šiestich hodinách opustil centrálny príjem.

Druhý deň ráno ma prijali na geriatriu, tam ma už neposlali na rontgen, zato za týždeň sa mi polepšilo  a po prepustení na víkend som bol úplne fit ! Teda bolesti na hrudníku sa len zmenili z prudkých a trvalých na mierne občasné,  aj chuť do jedla sa mierne zlepšila. Ale v zásade mi je lepšie ako na začiatku a vedieť ako to bude asi by som k lekárovi ani nechodil.

Prepúšťacia správa bola štvorstranová. prispeli do nej špecialisti hádam z celej nemocnice. Systém dostredivý, kde pacient je v strede a oolo sa skláňajú múdre hlavy.

Vyliečilo ma pár tabletiek, z toho dve voľno predajné  na podporu obehu krvi a tri na podporu nervového systému. A dve neviem na čo.

Možno to bolo tým, že na geriatrii a ambulancii bolesti neliečia nemoci, ale nemocných.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Celý čas strácala. V cieli však bola Vlhová o dve stotiny skôr

Slovenka má desiate víťazstvo vo Svetovom pohári.

Cynická obluda

Päť rokov Ficovho sebavedomia

Ubehlo 5 rokov odvtedy, čo Fico prišiel po prvýkrát s myšlienkou, že by už nebol predsedom vlády. Zdala sa mu absurdná.


Už ste čítali?